Jogurt

Kyslé mlieka so živými mikróbami, teda jogurt, patrí k legendárnym  potravinám. Ľudia už po stáročia používali jogurt na liečbu hnačiek a iných črevných ochorení. Na základe experimentov prekonal jogurt ukážkový nástup do modernej ľudovej medicíny.

Jogurt sa v 20. storočí dôkladne vedecky skúmal. Zistilo sa, že ide o mnohostrannú terapeutickú látku. Veľký podiel úžitku spočíva v rozsiahlych aktivitách ovplyvňujúcich tráviaci trakt. Za svoje skvelé vlastnosti vďačí skupine prirodzených baktérií nazývanýchLAKTOBACILY, ktoré sa starajú o kysnutie. Tým dodávajú jogurtom kyslastú chuť. Jeho terapeutické vlastnosti závisia predovšetkým od jednotlivých typov baktérií.

Jogurt pôsobí hneď v niekoľkých sférach:

- Ako liek proti hnačke

- Ako prirodzené antibiotikum

- Ako prostriedok proti rakovine

- Ako žalúdočný balzám

JOGURT AKO LIEK PROTI HNAČKE

Hnačku všeobecne môže vyvolať porucha v ekosystéme čreva a nadmerné rozmnoženie určitých baktérií, najmä však ESCHERICHIE COLI. Veľké množstvo laktobacilov v jogurte môže napomôcť zdraviu prospešným mikroorganizmom potlačiť mikróby a zabezpečiť tak normálnu tráviacu aktivitu. Jogurt teda spĺňa dve zdanlivo protichodné funkcie - zmierňuje hnačku a pôsobí preháňavo. Ovplyvňuje procesy dôležité pre obnovu normálneho pomeru mikróbov v našom tráviacom trakte. Zmierňuje aj hnačku vznikajúcu, napr. po používaní farmaceutických antibiotík.

JOGURT AKO PRIRODZENÉ ANTIBIOTIKUM

Aktívne baktérie v jogurte sú prirodzeným širokospektrálnym antibiotikom. Doteraz bolo v tomto produkte izolovaných sedem prirodzených antibiotík, medzi nimi aj také, ktoré sa pri usmrcovaní baktérií vyrovnajú umele vyrábaným antibiotikám alebo ich svojím účinkom dokonca predstihujú. Môžu potláčať rôzne baktérie spôsobujúce botulizmus, salmonelózy a stafylokokové nákazy. Navyše, jogurtové baktérie produkujú v tráviacom systéme iné chemické látky, ktoré, ničia baktérie vyvolávajúce príležitostné žalúdočné ťažkosti alebo infekcie. Jogurt pôsobí preventívne proti úplavici a hnačke a obidve choroby aj čiastočne lieči. Zvyšuje odolnosť , napr. aj proti chrípkovým ochoreniam.

Mimoriadne účinné sú kultúry LACTOBACILLUS ACIDOPHILLUS, ktoré sa tiež používajú na výrobu jogurtov. Ich význam spočíva predovšetkým v tom, že zabraňujú vzniku hnačiek a vzniknutú hnačku aj liečia. Jogurt sa teda osvedčil ako dôležitý zabíjač mikróbov, posilňuje imunitné funkcie zvieracích a ľudských buniek tým, že podporuje tvorbu protilátok a iných substancií potláčajúcich ochorenia. Jogurt jednak usmrcuje baktérie, jednak posilňuje imunitný systém.

JOGURT AKO PROSTRIEDOK PROTI RAKOVINE

Dôkazy o tom, že jogurt prispieva k prevencii rakoviny, najmä rakoviny hrubého čreva, sa množia. Za posledné roky vedci objavili viaceré protirakovinové vlastnosti jogurtu. Existujú náznaky, že ľudia, ktorí jedia viac jogurtov, sú menej náchylní na vznik rakoviny. KultúryLACTOBACILLUS ACIDOPHILLUS môžu pomôcť potlačiť aktivitu tých enzýmov v hrubom čreve, ktoré spôsobujú premenu neškodných chemických látok na vyvolávateľov rakoviny.

JOGURT AKO ŽALÚDOČNÝ BALZAM

Jogurt obsahuje tukové hormónové substancie – PROSTAGLADÍNY E2, o ktorých je známe, že pôsobia proti žalúdkovým vredom a navyše chránia stenu žalúdka pred jedovatými látkami ako je cigaretový dym a alkohol. Syntetizovaný PROSTAGLADÍN E2 sa vyrába v podobe medikamentu proti žalúdkovým vredom. Jogurt súčasne výrazne znižuje cholesterol v krvi a to až o 5 – 10 % za týždeň. Zároveň stimuluje chemické látky v mozgu a tým udržuje vedomie v bdelejšom stave. Málotučný alebo netučný jogurt robí človeka čulým, a nie ospalým. Všetky druhy jogurtu nemajú rovnaký terapeutický potenciál. Liečebné účinky na organizmus závisia od typu a množstva baktérií obsiahnutých v jogurte. kyslé mlieko, a teda aj jogurt, vzniká prispením jedn´weho z viacerých typov LAKTOBACILOV. Za zvlášť užitočnú a mnohostrannú sa pokladá kultúra LACTOBACILLUS  ACIDOPHILLUS.

Ak ste alergický na mlieko, skúste to teda s jogurtom. Je totiž známe, že väčšina ľudí neznášajúcich mlieko môže jesť jogurt bez ťažkostí.

Zdroj:  Červena, D. ; Červeny, K. : Liečba výživou. Martin 2002, str. 165 – 166